K O L I B A
História |
|
ZdUž v časoch keltského osídlenia vznikali na miestach dnešnej Koliby osady drevorubačov a uhliarov, ktoré sa ani v stredoveku výraznejšie nerozšírili. Neskoršie zobrazenia Bratislavy ukazujú mesto olemované svahmi s vinohradmi, čo poukazovalo na jeho bohatstvo založené na úrode viniča. O starých, ale aj o novovzniknutých vinohradoch sa zmieňuje aj uhorský kráľ Ondrej III., a to v privilégiách, ktoré udelil Bratislave v decembri 1291. Nad hornými okrajmi vinohradov boli koliby, ktoré slúžili ako prístrešok pre robotníkov a ich strážcov. Tie, čo stáli v blízkosti prameňov pitnej vody (okolie dnešnej Krahulčej cesty či Bellovej a Jeséniovej ulice), sa postupne transformovali na trvalé osídlenie. Takto vznikala približne od roku 1540 osada na Kamzíku. V stredoveku okrem pestovania viniča mnohí obyvatelia nášho mesta chovali kozy a denne ich vyháňali na pasienky cez bránu v palisádach, dodnes nazývanú Kozia brána. Zatúlané a zdivočené kozy sa zdržiavali na úbočí vrchu a Nemci ho preto pomenovali Gemsenberg - Vrch divých kôz. Nemčina má pre výrazy "divá koza" ale i "kamzík" rovnaký výraz Gemse. Pri preklade sa pôvodný Vrch divých kôz zamenil výrazom Kamzíči vrch - Kamzík.
Podľa alternatívneho výkladu je názov odvodený z nemeckého Gahns. Pri zakladaní viníc a pripravovaní pôdy pod vinohrady niekdajší miestni obyvatelia zbavovali úbočie rôznych porastov a burín, ale predovšetkým kameňov a skál. Museli ich odnášať, čím vytvárali na svahoch kamenné nánosy. Nazývali ich Gahns, teda rumovisko. Podľa tohto slova nazvali vrch Gansberg. Časom sa však názov skomolil a zmenil sa na pomenovanie vrchu Gemsenberg - teda Kamzíči vrch, Kamzík.
Počas tureckých a kuruckých vojen v 16. až 17. storočí sa toto územie prechodne stávalo útočiskom mestského obyvateľstva. Ako nemý svedok o tom vypovedá kamenný stĺp z roku 1683 v sedle pod Kamzíkom, popísaný zúfalou prosbou bratislavských mešťanov k Bohu, aby ich ochránil pred Turkami. Neďaleko stojaci pomník na pamiatku padlým v prusko-rakúskej vojne je zase dokladom toho, že práve na týchto miestach sa 22. júla 1866 skončili posledné boje. Počas 1. svetovej vojny boli na obranu Viedne vybudované betónové podzemné bunkre. Tvorili pásmo opevnenia od kameňolomu nad internátom
V roku 1908 Ammerovci odkúpili od bratislavských lesov starú nefunkčnú horáreň so slamenou strechou. Postupne z nej vybudovali vychýrený hostinec, ktorý sa dostal do povedomia. Nazývala sa Strohhütte (Slamená búda), ktorá sa neskôr ľudovo volala Koliba, z ktorej sa vyvinul názov pre celú lokalitu.
Podobne ako nad Palisádmi či okolo Slavína poskytla idea záhradného mesta v 20. storočí podnet ku vzniku vilovej štvrte na severnom okraji Bratislavy. Podmienky na trvalé osídlenie Koliby však vznikli až po roku 1922, keď sa tam zaviedol vodovod. Rozvinutím pravidelnej kultúrnej činnosti (1925), otvorením školy (1929), vybudovaním železničnej stanice v dolnej časti a novej cesty, a Netreba zabúdať ani na pojem Bratislava-Koliba, pod ktorým od roku 1948 zakotvili prvé ateliéry slovenskej filmovej tvorby, údajne najmenšie na svete, a od roku 1953 aj slávne Štúdio hraných filmov. V roku 1951 si tam postavil sídlo aj Slovenský hydrometeorologický ústav.
Obľ
Zdroj: http://grandresidence.sk/?l1=developeri&l2=kamzik http://imhd.zoznam.sk/ba/index.php?w=3825242e29ef252932252c2127ef1f&idg=419&gi=0&gn=1000&gs=h&gsd http://mesto.sk/prispevky_velke/pezinok/okolievrchukamzik1016914091.phtml http://bratislava.sme.sk/c/2016468/kamzik-bol-kedysi-vrchom-divych-koz.html http://sk.wikipedia.org/wiki/Seda%C4%8Dkov%C3%A1_lanovka_%C5%BDelezn%C3%A1_studienka-Koliba |
